Flamenco Guitar
Tak v skratke od nezasveteneho pre tych este menej zasvetenych. Vseobecne o flamencu je dobra stranka www.flamenco.cz . Nakolko gitara je povodne vo flamencu hlavne doprovodny nastroj k tancu alebo spevu, je dobre sa trocha oboznamit s formami flamenca je ich strasne vela napr Bulerias, Alegrias, Tango, Solea, Fandango, Rumba, a to nie je este ani polovica, takze ak sa niekto chce stat profi flamenkovym gitaristom bez toho aby par rokov zil v Spanielsku a zbieral skusenosti zivym hranim, nech na to radsej rychlo zabudne. Hra stoji predovsetkym na techike pravej ruky, vyuziva sa kazdy jeden prst vratane malicka
, ale zaklad je asi vypracovane picado tj striedave hranie s dopadom ukazovaka a prostrednika, prstove arpegia, dorazna hra palcom - hra sa spravidla s dopadom a samozrejme rasguada, tj rychle viacnasobne udery akordu, ktore sa robia bud jednotlivymi prstami pravej ruky alebo rotaciou zapastia. Dalej hrac sa nezaobide bez legata s priklepmi, tremola a palcovej techniky alzapua. Asi jedina vec, ktoru vo flamencu nenajdete je flazolet, ale to som mozno tiez strelil capa. 
Horkýže Slíže
Horkýže Slíže je slovenská hudobná skupina ktorá vznikla roku 1992 v Nitre. Skupina hrá rockovú hudbu. Jej štýl sa postupne s vydávaním albumov menil, od tvrdého rocku s humornými textami, neskôr na soft rock s nemenej vtipnými skladbami, a dá sa všeobecne klasifikovať ako comedy rock, aj punk rock.
Skupina Horkýže Slíže získala dvakrát platinovú platňu.
Spočiatku sa skupina úspešne prezentovala ako amatérska skupina s mnohými personálnymi zmenami v kapele. Keďže ambície kapely boli ale vyššie, podarilo sa im získať zmluvu s vydavateľstvom a v roku 1997 vydávajú svoj debutový album V rámci oného, z ktorého vypustili singel Maštaľ, ktorý vďaka svojej humornej až kontroverznej atmosfére zabodoval najmä medzi mladými ľuďmi.
Jimi Hendrix
Prečo je tak legendárny? Prečo je možno vôbec naj...? Hmmm, takto otvorene sa to možno dá povedať a iba málokto to nebude brať vážne. V dnešnej dobe sa stále objavujú prívlastky ako „kultový“, „geniálny“ a tak podobne, ale nie je jednoduché vyjadriť veľkosť osobnosti a diela Jimiho Hendrixa, ktorému na jednej strane uvedené pochvalné slová slušia, ale na strane odvrátenej vtedajšiu verejnosť šokoval svojimi excesmi a koncertnými eskapádami.
Keď sa pozrieme na vývoj rockovej hudby, vždy tu bola skupinka tých, ktorí držia kormidlo čo určuje ďalší smer a valná väčšina ich nasledovníkov čo sa iba vezie. Vplyvní kormidelníci ale majú za sebou obrovský kus vykonanej práce a určite si zaslúžia, aby im bola vzdávaná poklona.
„Tribute“ albumy sú populárne už minimálne tri desiatky rokov, ale... pôsobia ako obchodný ťah, keď sa robia, ako pocty pre ešte existujúce a žijúce legendy, ale... Jimi je mŕtvy od ´70 roku, keď sa údajne zadusil svojimi zvratkami, takže po štyridsiatich rokoch je vzdanie holdu na mieste. Ho(l)dujúci muzikanti patria medzi tú najlepšiu elitu, akú v súčasnosti môže celosvetová hudobná scéna ponúknuť, od známych i menej známych muzikantov až po megahviezdy ako Sting, Eric Clapton či Santana. Staručičké geniálnosti nahrali znovu, ale s originálne poňatými aranžmánmi a v hudobnom či vokálnom prevedení tej ktorej osobnosti v tom najlepšom slova zmysle a v tej najcharakteristickejšej podobe, akú si človek vie predstaviť.
Jimi mal charakteristický rukopis a hlavne geniálnu hru na gitare. V jeho hre sa prejavovali modifikácie melódie, farby a rytmu. Využíval kontrastne ostrý, svetlý, kovový tón s vrchnými alikvotnymi tónmi, ktorý málokedy znel rovne, takmer vždy ho sprevádzal jemným vibrátom, tremolom, glissandami medzi dvomi tónmi alebo glissandom odchýleným od pôvodného tónu buď smerom hore alebo dole, vždy navrátivšom sa k východiskovému tónu. Objavuje sa aj glissando po stupnici v rozsahu oktávy, vo väčšom rozpätí prechádza z jedného tónu do druhého, či ornamentový trilok, rýchle opakovanie sledu troch až piatich tónov niekoľkokrát za sebou, alebo rýchle trioly a arpeggio. Modifikoval tón aj elektricky, využíval wah.wah efekty, echo, spätnú väzbu, pri ktorej sú vznikajúce zvuky doplnkom danej skladby. Navyše tón obohacuje o nové zvukovo-farebné miesta ťahaním strún, použitím bottle-necku. V jeho základnom rytme sa prejavujú vplyvy blues. Pre rytmické patterny sú typické bluesové rytmy, synkopy, bodkovaný rytmus. V Jimmiho hre sa dá nájsť aj niekoľko druhov akcentov. Využíva vzájomný kontrast medzi nimi, čím dosahuje gradáciu. Tomu zodpovedá aj hra staccato, legato, či striedanie akordickej hry s jednohlasou sólovou linkou. Občas v skladbe strieda úseky, ktoré obsahujú pattern s časťami bez patternu s voľným tempom. V nich sa môže tempo spomaliť alebo zrýchliť na základe podvedome cíteného alebo znejúceho beatu bicích a basgitary. Gitara a spev znejú miestami unisono. Ako spevák Jimi využíva hrudný register so slabým šelestom na hlasivkách. Vo vysokých polohách spieva falzetom a často sa objavuje šepkaná deklamácia a polorecitácia. Podobne ako pri hre na gitaru, aj v speve sa objavuje staccato a rôzne druhy akcentov. Hendrix sa však obmedzuje len na odspievanie témy, lebo gitara je ako improvizujúci nástroj bohatšia na rozličné artikulácie ako jeho spev.